V polovici 19. storočia fungovalo na území dediny Kozy šesť vodných mlynov. Tri z nich boli gátrami, teda pílami, ktoré sa radia medzi objekty tzv. ľudového priemyslu. Najväčší rybník poháňajúci gáter sa nachádzal pri dnešnej Podgórskej ulici a bol zmienený už v 17. storočí. Aký bol veľký, vidíme na rakúskej vojenskej mape z 80. rokov 18. storočia. Umelo vytvorená hrádza vysoká niekoľko metrov tvorila vodnú nádrž, ktorá zaoberala plochu niekoľko stoviek štvorcových metrov. Po spustení vzdutej vody jej sila poháňala zariadenia na priemyselné spracovanie dreva, ktoré uspokojovali potreby miestnej spoločnosti. Toto miesto je tradične nazývané „pod pílou” alebo „pri píle”. Dodnes sa zachovali iba malé zvyšky hrádze. V súpise panského majetku z 18. storočia je v zázname z roku 1782 uvedený názov tohto miesta: „Wojciech Nowak sa usadil na panskom pozemku pri Píle, jeho roľa začína pri Pílnom rybníku a končí sa pri Lúke nad potokom, udeľuje sa mu roľa ako trojdňovému želiarovi (tzn. s povinnosťou troch dní poddanskej roboty na panskom) a v tejto usadlosti musí byť ponechaná cesta ku skladu pri píle...”. Pred 2. svetovou vojnou usadlosť, ktorá sa nachádzala v areáli bývalého rybníka, patrila vtedajšiemu starostovi Kôz Maciejovi Górowiczovi. Z tohto dôvodu miestni dnešnú Podgórsku ulicu nazývajú „Górowiczowa cesta”. Vo dvore pôvodnej usadlosti sa zachovali pozostatky samostatne stojacej pivnice – skladovacieho priestoru typického pre väčšie gazdovstvá.