Výstavba železničnej trate č. 117 vedúcej z Bielska do Kalwarie Zebrzydowskej cez Kozy bola ukončená v roku 1888 a v tomto roku dňa 1. júna bola trať uvedená do prevádzky. Vznikla ako jedna z tratí Cisársko-kráľovskej privilegovanej Severnej železnice cisára Ferdinanda. Pôvodné plány výstavby trate západne od mesta Kęty boli iné. Železnica mala obchádzať Kozy a ísť cez Wilamowice do Dziedzíc. Traduje sa, že vďaka krokom podniknutým osobne majiteľmi veľkostatku, mjr. Stanisławom Kluckým a Hermanom Czeczom de Lindenwald, boli plány zmenené. Napriek náročnému terénu bola železničná trať do Bielska vytýčená cez Kozy. Kamenné mosty a priepusty stavali Taliani vzatí do zajatia počas prusko-rakúskej vojny v roku 1866. Budova stanice v Kozách je typizovanou najmenších rozmerov stavbou, aké vznikali na rakúsko-uhorských železničných tratiach. V 20. rokoch 20. storočia bola k stanici pristavaná čakáreň. V roku 1990 bola železničná trať elektrifikovaná. Prvým prednostom železničnej stanice v Kozách bol Karol Schnapka pôvodom Opavčan, následne v roku 1894 Franciszek Knorre a tretím v roku 1896 Franciszek Merka, potom na tomto poste pracovali Stanisław Krzemień v roku 1907 a v roku 1914 Andrzej Jakobsche. Dňa 5. mája 1917 prišiel na železničnú stanicu v Kozách vlak, ktorým cestoval do Krakova cisársky pár: rakúsky cisár Karol I. Habsburský s manželkou Zitou Bourbonsko-Parmskou. Na nástupisku ich privítal barón Marian Czecz de Lindenwald v tradičnom poľskom šľachtickom oblečení.