Kaštieľ vznikol na prelome 17. a 18. stor. V 1. pol. 19. stor. bol prestavený v neoklasicistikom slohu. Od konca 17. stor. patril postupne rodom: Russockovcov, Jordanovcov, Humborgovcov, Kluckovcov a Czeczovcov. Dnes je sídlom kultúrnych inštitúcií.
ciekawostki
Pri kaštieli sú dve vedľajšie budovy z 1. polovice 18. storočia, pôvodne určené na byty pre služobníctvo a úradníkov. Budovy sa využívali aj na hospodárske účely, boli v nich: kuchyňa, práčovňa, mangeľ, zámočnícka dielňa, sklady potravín a archív.
Park s rozlohu cca 2 ha bol založený v 1. polovici 19. storočia. Sú v ňom: fontána, prírodné bludisko, ľadovňa, hrabový altánok, lipová aleja, záhradný salón. V parku rastie cca 480 stromov a kríkov rôzneho veku. Najväčší je platan – „Strom roka” 2012.
Panský dvor pozostával z: kravína, maštale, kancelárskej budovy s vežou a hodinami umiestnenými na nej, ktoré určovali rytmus každodenných prác na dvore, kováčskej dielne, sýpky, pivovaru a píly. Kravín bol určený na chov kráv plemena poľské červené.
Panská stodola pod sv. Floriánom (ovčinec) z 2. pol. 17. stor. Štvorboká budova s nádvorím, členitou šindľovou strechou, murovanou neskorobarokovou vjazdovou bránou s výklenkom pre sochu sv. Floriána (exponát Historickej izby) na južnej strane. Dnes je súkromným majetkom.
V časti Kozy Dolne sú na ulici Przecznia pri križovatke s Chabrowou ulicou pozostatky budov dolného panského dvora. Napriek tomu, že sa zachovalo neveľa, miestni toto miesto dodnes bežne nazývajú „Folwark”, čo po poľsky znamená práve panský dvor.
Miesto na križovatke dnešných ulíc Beskidzka a Zamkowa bolo tradične nazývané „Starý zámok”. Do roku 1936 sa tu nachádzali pozostatky múrov stredovekej obytnej budovy. Predpokladá sa, že bolo to opevnené sídlo zemepánov dediny Kozy Górne.
Budova bola postavená okolo roku 1860. Koncom 19. storočia a v medzivojnovom období bola sídlom obecného úradu. V rokoch 1989 – 2014 v nej pôsobila Obecná verejná knižnica v Kozách a Historická izba Adolfa Zubera.
Iniciátorom výstavby Katolícko-ľudového domu v roku 1920 bolo združenie „Bratnia Pomoc“ (Bratská pomoc). Od roku 1924 sídlili v tomto dome všetky miestne katolícke organizácie. Po 2. svetovej vojne v ňom bolo zriadené kamenné kino „Marzenie”.
Murovaný dom z 2. polovice 18. stor. Pôvodne v ňom bývali poddanskí remeselníci (krajčír, obuvník, mäsiar, tesár a krčmár). V 2. polovici 19. storočia tu fungovala syráreň. Od konca 19. storočia patril rodine Borthovcov, ktorí prevádzkovali pekáreň.
Budovu postavil v r. 1895 Tomasz Byrski, po prestavbe (1908) zriadil v nej obchod a krčmu, kde ponúkal vodku, pivo a víno. V nedele a sviatky fungovala tu aj reštaurácia. Po r. 1945 obchod prevzalo Obecné družstvo „Samopomoc Chłopska“ (Sedliacka svojpomoc).
Pred 2. svetovou vojnou sa na dnešnej križovatke Bielskej, Kościelnej a Krakowskej ulice nachádzal obchod Wiktora Gronnera – židovského kupca. V období nemeckej okupácie boli Gronnerovci odvlečení do Auschwitzu a ich dom bol zbúraný.
Budova z pol. 19. storočia bola zastávkou dopravníkovej pošty. V roku 1892 v nej barónka Wilhelmina Czecz zriadila detskú opatrovňu vedenú sestrami z Kongregácie zmŕtvychvstania Pána. Sestry organizovali divadelné predstavenia, zábavy, kurzy vyšívania.
Po prvom delení Poľska začalo Rakúsko na jemu pričlenenom území stavať cesty. V Haliči vznikla tzv. „cisárka”. Jej výstavba bola ukončená v roku 1785. Obcou Kozy prechádza 5 km dlhý úsek „cisárky”, ktorý vedie dnešnou Bielskou a Krakowskou ulicou.
Prvý raz bol hostinec „Pod koňom” uvedený v súpise panských budov z roku 1782. Po 2. svetovej vojne bol hostinec zoštátnený ako majetok zanechaný Nemcami. Dnes sa v ňom nachádza hlavné sídlo Kultúrneho domu a pôsobia aj mnohé občianske združenia.
Stavba vznikla koncom 18. storočia ako hospodárska budova hostinca „Pod koňom” stojaceho vedľa. Boli v nej fľaškáreň piva a sklad vodky. V neskoršom období sa tu nachádzala pekáreň a Obecný úrad, ktorý v nej sídli dodnes.
Farský kostol svätých Šimona a Júdu bol postavený v roku 1901 podľa projektu Karola Steinhofera a prelínajú sa v ňom neogotický a neorománsky sloh. Výstavba kostola trvala sedemnásť mesiacov a začala sa po rozobraní starého dreveného chrámu.
Małe Kozy sú vzdialené od farského kostola, a preto sa ich obyvatelia usilovali o zriadenie chrámu v tejto časti dediny. V 80. rokoch 20. stor. sa sväté omše slávili v kaplnke-baraku. Kostol sa začal stavať v roku 1990 a farnosť vznikla v roku 1995.
V roku 1993 bol posvätený pozemok pod výstavbu kostola v časti Kozy-Gaje. Stavebné práce sa začali v roku 1997. Nová farnosť bola zasvätená Zoslaniu Ducha Svätého. Patria k nej časti Kozy-Gaje a Kozy-Zagroda.
Fara vznikla začiatkom 18. stor., ale bola niekoľkokrát prestavaná. V jej areáli sa nachádza stodola, voziareň z 18. stor., Dom katechézy Jána Pavla II. Oproti kostolu je aj wikarówka (dom pomocných kňazov) postavená koncom 20. rokov 20. storočia.
Pôvodne boli farníci z Kôz a Bujakowa pochovávaní vôkol starého dreveného kostola. Okolo roku 1860 obec Kozy kúpila pozemok a založila nový cintorín. Najstarší náhrobok na cintoríne v Kozách je z r. 1866 a nachádza sa na hrobe kňaza Augustyna Brożka.
Kaplnka na cintoríne bola postavená v roku 1890 Karolom Kornom ako hrobka rodiny Czeczovcov. V jej interiéri je drevený oltár, za ktorým sa nachádzajú schody vedúce k podzemnej krypte, kde odpočívajú členovia rodiny tunajších bývalých veľkostatkárov.
V r. 1961 vznikol Výbor pre výstavbu zbrojnice. V júli 1966 bola veľká nová zbrojnica sprevádzkovaná ako pomník Tisícročia vzniku poľského štátu a krstu Poľska. DHZ v Kozách funguje od r. 1890 a je najstarším nepretržite pôsobiacim miestnym spolkom.
V roku 1936 vznikla v časti Kozy-Gaje stanica druhej čaty. Hasiči mali ručnú striekačku na 4-kolesovom podvozku. V 1. pol. 60. rokov 20. stor. kúpilo túto budovu Obecné družstvo „Samopomoc Chłopska” (Sedliacka svojpomoc) a zriadilo v nej potraviny.
DHZ v Kozách vznikol v roku 1890 a jeho prvá zbrojnica v roku 1901. V roku 1904 hasiči kúpili konskú striekačku. Stará zbrojnica fungovala do r. 1966, teda až do sprevádzkovania dnešného sídla DHZ. V bývalej zbrojnici bol zriadený obchod s nábytkom.
Začiatkom 20. stor. vznikol v Kozách prvý športový spolok. Od r. 1955 – Ludowy Zespół Sportowy (Ľudový športový súbor), v ktorom boli sekcie: futbalová, stolnotenisová, šachová, bridžová, ženská volejbalová, ľahkoatletická, strelecká a cestovného ruchu.
Súčasná tzv. stará materská školy vznikla v roku 1876 ako sídlo ľudovej školy. Materská škola začala v tejto budove pôsobiť až v roku 1949 a prechodne fungovala aj vo vile Grabowcovcov. Od roku 2018 je hlavné sídlo materskej školy na Akacjowej ulici.
V polovici 30. rokov 20. storočia už bola budova bývalej ľudovej školy príliš malá, a preto sa v júni 1935 začala výstavba novej školy. Bohužiaľ jej fungovanie prerušilo vypuknutie vojny. V roku 1993 bolo v pristavanej časti školy zriadené gymnázium.
Budova ZŠ č. 2 Stanisława Staszica vznikla v roku 1962 v rámci akcie „Tisíc škôl k 1000. výročiu vzniku poľského štátu”. Slávnostne ju otvoril vtedajší I. tajomník KW PZPR (Krajského výboru Poľskej zjednotenej robotníckej strany) Edward Gierek.
Kríž vysoký 35 m a s rozpätím ramien 10,5 m bol postavený na vrchole Hrobaczej Łąky v roku 2002 pri príležitosti 10. výročia vzniku bielsko-żywieckej diecézy. Do 90. rokov 20. storočia sa na tomto mieste nachádzala drevená triangulačná veža.
Kamennú stĺpovú kaplnku s obrazom Panny Márie Čenstochovskej dal v roku 1884 postaviť Juliusz Beinlich, lesmajster veľkostatku Kozy, vraj ako poďakovanie za záchranu pred vlkmi. V blízkosti kaplnky je tzv. Mariánsky prameň, objavený okolo roku 1980.
Kaplnka „pod Panienkou” (Pannou Márie) vznikla v r. 1908 na podnet a s finančnou podporou Józefy Naglik. V roku 2000 dostala socha Panny Márie z tejto kaplnky biskupské koruny. Kaplnka, jej areál a socha nadväzujú na mariánske pútnické miesto Lurdy.
Kameňolom na svahu Hrobaczej Łąky založili Czeczovci v rokoch 1910 – 1912. Od r. 1912 do začiatku 80. rokov 20. stor. sa kamenivo prepravovalo na železničnú stanicu v Kozách 2 510 m dlhou lanovkou. Kameňolom fungoval do začiatku 90. rokov 20. stor.
Kúsok na juhovýchod od kameňolomu sa uprostred lesa nachádza malá vodná nádrž nazývaná Vlčí rybník. Zrejme slúžila na chov pstruhov v rámci veľkostatku. V súčasnosti bola pri Vlčom rybníku založená trochu väčšia retenčná nádrž.
Lanovka, ktorá vznikla v roku 1912, prepravovala kamenivo z kameňolomu na úseku 2 510 m. V roku 1961 jej dolnú stanicu postihol požiar. Začiatkom 80. rokov 20. storočia bola lanovka zrušená a kamenivo sa začalo voziť nákladnými autami.
Malé ťažobné pole, z ktorého żywiecki Habsburgovci ťažili v polovici 19. stor. železnú rudu. V murovanej kaplnke s obrazom Madony s dieťaťom, postavenej na tomto mieste koncom 19. stor. Frączkiewiczovcami, sa zrodila idea výstavby kostola v Małých Kozách.
„Legionársky” rybník je miestom, kde v minulosti prebiehala ťažba vápencov. Jeho názov pochádza od poľských légií, ktoré sa zdržiavali v Kozách v roku 1915. Pec „vápenka” a kaplnka sv. Barbory sú stopami priemyselného pálenia vápna v Kozách.
V polovici r. 1944 začalo nemecké velenie, kvôli blíženiu sa Červenej armády, budovať na hranici Kôz a Lipnika líniu opevnení. Na tzv. línii B2 boli mnohé kochbunkre – betónové kryty pre 1 strelca. Niekoľko z nich sa zachovalo na území časti Małe Kozy.
Sedlom Przegibek prechádza administratívna hranica medzi gminami Kozy a Wilkowice. Územie gminy Kozy siaha až po slávny bar Gawra na sedle. Tadiaľto vedie asfaltová cesta spájajúca mesto Bielsko-Biała s obcou Międzybrodzie Bialskie.
„Stará cesta” vedie z východu na západ obcou Kozy. Traduje sa, že v roku 1683 po nej išli vojská pod velením hajtmana Mikołaja Sieniawskeho tiahnuce na pomoc obliehanej Viedni. Hranica medzi Kozami a s mestom Kęty na východe bola vytýčená v roku 1548.
At the turn of the 20th century, house no. 45 was used as an Austro-Hungarian gendarmerie station. The house was the place of birth of Romuald Reguła (b. 1894), an outstanding painter, and his brother Edward (b. 1895), a soldier of the Polish Legions and later a Polish Army officer killed in Kharkov.
Dom č. 443 z roku 1907. V roku 1910 tu Franciszek Hołuj (1871 – 1927) otvoril vlastnú fľaškáreň żywieckeho piva a reštauráciu. Sídlili tu Zväz veteránov a Združenie bývalých vojakov. V roku 1946 v ňom začala pôsobiť Obecná verejná knižnica v Kozách.
Hostinec „Pod volom” fungoval od druhej polovice 18. storočia do roku 1912. Jeho názov pravdepodobne pochádzal od často tadiaľto hnaného dobytka. Po 1. svetovej vojne zriadila rodina Bugajskovco v tejto budove obchod.
Panský hostinec so stodolou a kováčskou dielňou vznikol na hranici Kôz a Bujakova v r. 1828. V r. 1911 ho kúpil Franciszek Gabryś z Bielan. Hostinec „Na Flakach” fungoval do r. 1942. Po 2. svetovej vojne v ňom bol obchod Obecného družstva „Samopomoc Chłopska” (Sedliacka svojpomoc).
Hostinec v Małých Kozách existoval už v roku 1786. V roku 1910 ho od veľkostatkárov kúpil Roman Fabia. Skôr boli hostinskými: Schlesinger občan židovského pôvodu, rodiny Boguszovcov a Fiskovcov. Hostinec fungoval do roku 1943.
Mlyn poháňaný spaľovacím motorom vznikol v r. 1928. Jeho konštruktérom bol Nemec Wojciech Sztukator. Mlyn vyrábal 5 ton múky denne. Wojciech Sztukator ho prevádzkoval v r. 1928 – 1945. Po 2. svetovej vojne bol v mlyne nainštalovaný elektrický pohon.
Pri sútoku potokov Pisarzówka a Kozówka v Dolných Kozách fungovali dva vodné mlyny. Nachádzali sa v usadlostiach číslo 101 a 152. Oba mlyny existovali už v 18. storočí. Prvý z nich fungoval do roku 1942 a druhý do roku 1937.
V polovici 19. storočia fungovalo na území dediny Kozy šesť vodných mlynov. Tri z nich boli gátrami, teda pílami. Najväčší gáter poháňaný vodou z umelej vodnej nádrže sa nachádzal pri dnešnej Podgórskej ulici.
Dom zo zač. 19. stor., v ktorom boli pôvodne tkáčske dielne. V roku 1819 tu bývali tkáči-súkenníci: Michał Romański a Józef Honkisz. Výroba vlnených látok a súkna bola v 18. a 19. stor. dôležitým odvetvím remeselnej výroby v okolí Białej a Bielska.
V roku 1926 vilu kúpili grófi Grabowskovci. Grófi mali dcéry Joannu a Daisy a syna Krzysztofa. Krzysztof Grabowski sa ako prvý Poliak sám preplavil cez Atlantik. Od pol. 80. rokov 20. stor. je vo vile Fotovoltické laboratórium Poľskej akadémie vied.
Výstavba železničnej trate č. 117 vedúcej z Bielska do Kalwarie Zebrzydowskej cez Kozy bola ukončená v roku 1888. Pôvodne mala trať obchádzať Kozy a ísť cez Wilamowice do Dziedzíc. Za zmenu plánov vraj vďačíme majiteľom veľkostatku v Kozách.
Koncom 40. rokov 20. storočia bolo rozhodnuté, že vo východnej časti Kôz vzdialenej 3 km od centra dediny, vznikne železničná zastávka. Stavba bola ukončená vo februári 1949. Zastávka dostala názov KOZY-ZAGRODA. Budova bola rozobraná v roku 2016.
Železničná zastávka Krzemionki sa nachádza na trati č. 117 Bielsko-Biała Główna – Kalwaria Zebrzydowska. Vznikla v r. 1950 na podnet obyvateľov Małých Kôz, Krzemionek, Hałcnowa a Lipnika. V r. 2005 bola kvôli zlému technickému stavu jej budova rozobraná.
