V archívnych prameňoch sú uvedené mnohé rybníky, ktoré existovali v 17. alebo 18. storočí na území dediny Kozy. Využívali sa nielen na chov rýb, ale mali aj priemyselný význam, pretože v tomto období mnohé zariadenia fungovali na vodný pohon a vzdutá voda z horského potoka alebo vodnej nádrže s hrádzou poháňala mlynské koleso. V špičkovom období fungovalo na území Kôz šesť vodných mlynov. Vodné mlyny nielen vyrábali múku, ale aj poháňali píly, pretože vodné mlynské koleso poháňalo systém zariadení na rezanie dreva. V Dolných Kozách sa pri sútoku potokov Pisarzówka a Kozówka zachovali pozostatky hrádzí dvoch vodných mlynov. Tieto mlyny sa nachádzali blízko seba, v usadlostiach číslo 101 a 152. Oba mlyny existovali už v 18. storočí, prvý z nich fungoval do roku 1942 a druhý do roku 1937. Mlyn v usadlosti č. 101 patril rodinám: Sztafovcov, Laskovcov, Czerpakovcov, Handzlikovcov, Zuberovcov a Olmovcov. Mlyn z usadlosti č. 152 prevádzkovali postupne rodiny: Durajczykovcov, Olmovcov, Fuskovcov, Nyczovcov a Barabaszovcov. Mlynár nebol v poľskej ľudovej kultúre bežným členom vidieckej spoločnosti, ale mal spolu s kováčom a tesárom osobitné postavenie. Spravidla boli bohatší ako ostatní gazdovia a podľa obyčajných dedinčanov sa ich zamestnania vyznačovali takmer magickými vlastnosťami. Usadlosť č. 101, v ktorej fungoval jeden z dvoch mlynov v Dolných Kozách, je príkladom miestnej ľudovej architektúry, ktorá sa už bohužiaľ vytráca.