V 18. storočí bol v období výstavby „cisárky“ v centre dediny postavený hostinec „Pod koňom”. Prvá zmienka o ňom sa nachádza v súpise panských budov z roku 1782. Je v ňom uvedené, že hostinský Jan Byrski mal 60 demižónov na pivo a 60 fliaš na víno. V 19. storočí boli nájomcami hostincov v Kozách najčastejšie obyvatelia židovského pôvodu. Posledným nájomcom hostinca „Pod koňom” bol Emil Blumenfeld, ktorý prevádzkoval aj fľaškáreň. Od roku 1904 bol hostinským Franciszek Hołuj. Hostinec mal pred hlavným vchodom charakteristický predsunutý vchod s lavičkami a nad ňom bol na doske namaľovaný kôň a nápis „KONCESIOVANÝ HOSTINEC”. V roku 1912 majitelia tunajšieho veľkostatku predali hostinec „Pod koňom” Karolovi a Anne Hałatovcom z Kôz. Od roku 1925 prevádzkoval hostinec Jan Hałat, ktorý pristaval z južnej strany starej časti budovy veľkú sálu. Od roku 1942 vlastnil hostinec Leopold Schubert, ktorý mal aj pekáreň. Po 2. svetovej vojne bol hostinec zoštátnený ako majetok zanechaný Nemcami. V budove bývalého hostinca pôsobili: Kultúrny dom, Obecná knižnica, stanica Milicji Obywatelskiej (Ľudovej milície), KG PZPR (Obecný výbor Poľskej zjednotenej robotníckej strany), Klub tlače a kníh „Ruch”, klub Związku Młodzieży Wiejskiej (Zväzu vidieckej mládeže), Pamätná izba. Dnes je bývalý hostinec „Pod koňom” hlavným sídlom Kultúrneho domu v Kozách a pôsobia v ňom mnohé občianske združenia. V dôsledku rekonštrukcie z roku 2010 pribudla budove charakteristická veža s hodinami so zvonkohrou.