Pôvodne boli farníci z dedín Kozy a Bujaków pochovávaní pri starom drevenom kostole. V polovici 19. storočia kvôli stúpaniu počtu obyvateľov dediny a mnohým epidémiám, ktoré ich v tomto období postihli, už dovtedajší cintorín nepostačoval. Okolo roku 1860 obec Kozy kúpila od roľníka, ktorý sa volal Lasek, pozemok a založila na ňom nový cintorín. V 20. rokoch 20. storočia sa stal areál cintorína farským majetkom. V rovnakom období bol založený malý obecný cintorín, na ktorom boli pochovávaní obyvatelia iného vierovyznania. V roku 1967 boli počas vyrovnávania terénu pod obecný cintorín objavené stovky hrobov. Bol to tzv. cholerový cintorín z 1. polovice 19. storočia. Najstarší náhrobok na cintoríne v Kozách je z roku 1866 a nachádza sa na hrobe kňaza Augustyna Brożka. Centrálnym bodom farského cintorína je rodová kaplnka Czeczovcov a kamenný kríž symbolizujúci založenie cintorína. Na farskom cintoríne sú pochovaní napr. kňaz Franciszek Żak – kaplán, ktorý krstil sv. Karola Wojtyłu, kpt. Aleksander Kunicki – dôstojník kontrarozviedky poľskej podzemnej Krajinnej armády (AK) z obdobia 2. svetovej vojny, organizátor atentátu na Franza Kutscheru, por. Adolf Staszkiewicz – legionár, ktorý padol v poľsko-boľševickej vojne a práp. Ignacy Piznal – legionár, príslušník poľskej armády a partizán podzemnej armády AK, deportovaný do Vorkuty.