Kozy ležia v podhorskej oblasti a na svahoch Malých Beskýd, kde sa po stáročia ťažil kameň využívaný na rôzne, hlavne stavebné, účely. Prvý priemyselný kameňolom vznikol v Małých Kozách v 2. polovici 19. storočia. Kameň v ňom ťažili Taliani, ktorí sa dostali do zajatia počas prusko-rakúskej vojny v roku 1866. Niektorí z nich sa v Kozách aj usadili. Kameňolom na svahu Hrobaczej Łąky začal fungovať v rokoch 1910 – 1912 a vyrábal kamenivo s odolnosťou proti stlačeniu 2 100 kg/1 cm2 používané na výstavbu ciest. Jeho strojový park tvorili dve drvičky typu Johan Kopf „Canada” Wien a jedna lokomobila Lanz 45 KM. V r. 1912 vznikla aj 2 510 m dlhá lanovka, ktorá do 80. rokov 20. storočia prepravovala kamenivo na železničnú stanicu v Kozách. Potom ju nahradili nákladné autá. V medzivojnovom období bolo v kameňolome zamestnaných 280 ľudí, ktorí vyrábali 200 ton kameniva za deň a v 60. rokoch 20. storočia 150 osôb, ktoré vyrábali cca 150 ton kameniva denne. Prvým vedúcim kameňolomu bol Andrzej Rozmiarek – správca majetku Czeczovcov a správa kameňolomu sídlila v panskom dvore. Okolo roku 1921 bol kameňolom predaný Okresnej správe ciest v Białej. Kameňolom fungoval do začiatku 90. rokov 20. storočia. V súčasnosti je nefunkčným ťažobným areálom vyznačujúcim sa mnohými prírodnými a krajinnými hodnotami. Atrakciou je aj rybník, ktorý vznikol na mieste po vyťažení kameňa a v dôsledku vyvretia prameňa. Areál kameňolomu je majetkom Gminy Kozy. Organizujú sa v ňom kultúrne a športové podujatia.