V polovici roka 1944 začalo nemecké velenie, kvôli predpokladanému príchodu Červenej armády, budovať na hranici Kôz, Lipnika a Hałcnowa líniu opevnení. Takzvaná línia B2 (B2-Stellung) pozostávala z bunkrov (betónových krytov pre viacerých vojakov), kochbunkrov (betónových krytov pre jedného strelca), spojovacích zákopov a protitankových priekop. Nútené zemné práce pri výstavbe línie opevnení vykonávali zadarmo hlavne miestne ženy a mládež, ale aj ľudia dovezení z Wadowíc a Suchej Beskidzkej. Na území časti Małe Kozy sa dodnes zachovalo minimálne sedem „kochbunkrov” z tohto obdobia, z čoho tri sa nachádzajú v lesoch v Malých Beskydách. „Kochbunkre”, inak nazývané „hrnce Kocha”, boli betónovými prefabrikátmi, ktoré sa dopravovali na dané miesto a umiestňovali v na tento účel vyhĺbených jamách potrebnej hĺbky. V spodnej časti takéto krytu bol vchod a v hornej boli, na opačnej strane ako vchod, strelecké otvory. Kochbunker musel byť maximálne obsypaný zemou. Vo vnútri bolo miesto pre jedného vojaka s ručným guľometom. Kochbunker chránil strelca pred nárazmi munície väčšieho kalibru a úlomkov. Na línii B2 prebiehali boje v januári a februári 1945, keď sa Červená armáda blížila k Bielsku a Białej. Mnohé pozostatky opevnení sa zachovali dodnes.