Hostinec pri hranici s obcou Bujaków vznikol v roku 1828 na mieste pôvodných drevených stavieb. Hostincu patrila veľká murovaná stodola, určená na ustajnenie koní a povozov cestujúcich, ktorí sa v hostinci zastavili. Pôvodne bola táto budova vyše o desať metrov dlhšia ako teraz. Nezvyčajný názov hostinca „Flaki” sa vysvetľuje dvoma spôsobmi. Jeden hovorí, že tu pripravovali výborné držky (po poľsky flaki) a druhý, že v dôsledku bitky jeden výtržník skončil s rozrezaným bruchom. Pri hostinci fungovala veľká kováčska dielňa a boli tu byty pre slúžiacich, ktorí pracovali v panskom dvore. Prvé zmienky o hostinci pochádzajú už z roku 1777, keď bol ešte pravdepodobne drevenou stavbou. Hostinskými „Na Flakach” boli: rodina Szlachcicovcov, Józef Byrski s manželkou Mariou, Maciej Westwalowicz, Wojciech Piwowarczy, Antoni Kozierowski, Salamon Popper, Jan Myrta, Jakób Radek, Paweł Bałaż (Maďar) a Ignacy Matyja. V roku 1911 predali majitelia veľkostatku hostinec Franciszkovi Gabrysiovi z dediny Bielany, ktorý bol od 20. rokov 20. storočia správcom veľkostatku v Kozách. Hostinec „Na Flakach” fungoval do roku 1942. Po 2. svetovej vojne v tejto budove fungoval obchod Obecného družstva „Samopomoc Chłopska” (Sedliacka svojpomoc). Hostinec mal charakteristický vchod s miestami na sedenie na oboch stranách dverí a dátumom výstavby umiestneným nad hlavnými dverami. Je to jeden z troch veľkých panských hostincov, ktoré fungovali v Kozách pri „cisárke”, ktorá prechádzala touto dedinou.